Karanténu prežíva na chate, verí v skorý návrat do Skalice
Český obranca Jakub Hric (28 r.) k nám prišiel na sklonku zimnej prípravy. Hneď v prvom dueli jarnej časti nastúpil v základnej zostave. Kto by to bol povedal, že nateraz aj v poslednom, keďže športové dianie vo svete (našu druhú ligu nevynímajúc) je v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19 nateraz prerušené.
Do Skalice ste prišli len dva týždne pred začiatkom jarnej časti. Po prvom jarnom kole je súťaž prerušená. Stihli ste sa tu vôbec udomácniť? „Celkom áno, nebol s tým žiadny problém. Pomaly som sa začal viac a viac spoznávať so spoluhráčmi, ktorí na mňa urobili veľmi dobrý dojem. Či už po ľudskej, ale aj futbalovej stránke.“
Predtým ste nastúpili viackrát proti Skalici v súperovom drese, utkveli vám niektoré zápasy v pamäti? „Pamätám si na každý jeden zápas, ktorý som proti nej hral. Vždy to boli veľmi náročné zápasy, od pohárového duelu, keď som hral za Poprad, to bolo potom aj trošku vyhecované. Ja som sa na také zápasy vždy tešil. Bohužiaľ, najviac mi utkvela v pamäti smolná pohárová odveta, keď sme prišli o postup do finále, ligový duel pred dvoma rokmi nás zas obral o možnosť postúpiť do Fortuna ligy.“
V zime ste k nám prestúpili z Podbrezovej, proti ktorej ste odohrali prvý jarný duel. Bol to pre vás špeciálny zápas? „Ani nie, v Podbrezovej som strávil strašne krátky čas na to, aby som to vnímal nejak špeciálne. Samozrejme, chcel som tam vyhrať, bohužiaľ sa nám to nepodarilo. Ideme ďalej, teda, dúfame v to...“
Čo hovoríte na momentálnu situáciu? „Nie je veľmi priaznivá. Nedávno som si spomenul, že som okolo Vianoc videl video z Číny, ako ľudia padali bezvládne na zem, mali vysoké horúčky... Ani vo sne by mi nenapadlo, že o tri mesiace to bude aj u nás. Snáď pomôžu všetky prijaté opatrenia k tomu, aby sa utlmilo šírenie nákazy a aby sme mohli všetci opäť normálne fungovať.“
Ako trávite čas? „Od minulého víkendu som doma. Hneď ako som prišiel, tak som vypol od všetkých povinností. Navyše, bratovi sa narodil syn, tak bol čas, aby sme to oslávili. Okrem toho som pomáhal kamarátovi na stavbe.“
Tieto dni ste na chate. Chodíte tam často vo voľnom čase? „Šiel som sem, lebo momentálne platia v krajine prísne opatrenia. Keďže sa chcem udržiavať v kondícii, sú tu ideálne podmienky. Môžem sa prebehnúť, potom príjemne zrelaxovať. Chata sa nachádza v Novohradských horách. Veľmi často sa sem počas roka nedostanem, preto keď je nejaká možnosť, rád sem prídem. Vždy si pospomínam na pekné zážitky z detstva.“
Vidíte na tomto období aj nejaké pozitíva? „Neviem či pozitíva. Všade čítam, ako si máme užívať čas s rodinou. Ja to tak neberiem. Hoci som tri roky preč od rodiny a priateľov, vždy si na nich dokážem nájsť čas, keď mám voľnejšie obdobie. Pre mňa je možno jediným pozitívom, že si môžem dať ešte viac do poriadku operované koleno.“
Aké sú podľa vás vyhliadky, dohráme sezónu? „Nie sú známe žiadne striktné termíny. Dnes som niekde čítal, že by sa mohli najvyššie súťaže začať hrať opäť na začiatku mája. Uvidíme, ako to napokon dopadne, určite to bude ovplyvnené momentálnou situáciou.“
Pociťujete v dôsledku pandémie neistotu, nebodaj paniku? „Paniku ani nie. Skôr sa bojím o svoju rodinu a blízkych. Nechcem, aby nastali nejaké komplikácie. Našťastie, všetci okolo sa snažia dodržiavať bezpečnostné opatrenia, snáď zostaneme v poriadku.“
V Česku nariadila vláda celoplošnú karanténu. Čo to znamená v praxi? „Môžete ísť len do práce alebo na nákupy, inak sa nemôžete zdržiavať mimo domova. Keď sa pohybujeme po verejných priestranstvách, všetci musíme povinne nosiť rúška. Toto sú asi najdôležitejšie opatrenia, ktoré pociťujeme v bežnom živote.“
V Českých Budejoviciach ste ako stopér ukázali, že viete dávať aj góly. Ako by ste sa charakterizovali? Aký preferujete štýl futbalu? „Asi ako každý, ani ja sa nerád charakterizujem, na to sú iní ľudia. Vždy odo mňa tréneri vyžadovali, aby som dirigoval obranu a hráčov pred sebou. Mám rád kombinačný futbal. V Skalici si ho budem môcť užiť dosýta, o čom som sa presvedčil už od prvého dňa, čo som tu.“
Okrem Popradu a Podbrezovej ste pôsobili v Rudolfove, Českých Budejoviciach a Táborsku. Čo považujete za zlomové momenty, keď ste uprednostnili futbal pred iným civilným zamestnaním? „Som odchovancom Rudolfova, v Českých Budejoviciach som pôsobil tri roky v mládežníckych kategóriách, potom som šiel späť do Rudolfova. Najzlomovejším momentom pre mňa bolo, keď som šiel hrať do Táborska dorasteneckú ligu, ale napokon som sa prebojoval do mužského futbalu. Vybojoval som si prvú zmluvu a odvtedy som už nad ničím iným nepremýšľal.“
Do Skalice ste prišli len dva týždne pred začiatkom jarnej časti. Po prvom jarnom kole je súťaž prerušená. Stihli ste sa tu vôbec udomácniť?
„Celkom áno, nebol s tým žiadny problém. Pomaly som sa začal viac a viac spoznávať so spoluhráčmi, ktorí na mňa urobili veľmi dobrý dojem. Či už po ľudskej, ale aj futbalovej stránke.“
Predtým ste nastúpili viackrát proti Skalici v súperovom drese, utkveli vám niektoré zápasy v pamäti?
„Pamätám si na každý jeden zápas, ktorý som proti nej hral. Vždy to boli veľmi náročné zápasy, od pohárového duelu, keď som hral za Poprad, to bolo potom aj trošku vyhecované. Ja som sa na také zápasy vždy tešil. Bohužiaľ, najviac mi utkvela v pamäti smolná pohárová odveta, keď sme prišli o postup do finále, ligový duel pred dvoma rokmi nás zas obral o možnosť postúpiť do Fortuna ligy.“
V zime ste k nám prestúpili z Podbrezovej, proti ktorej ste odohrali prvý jarný duel. Bol to pre vás špeciálny zápas?
„Ani nie, v Podbrezovej som strávil strašne krátky čas na to, aby som to vnímal nejak špeciálne. Samozrejme, chcel som tam vyhrať, bohužiaľ sa nám to nepodarilo. Ideme ďalej, teda, dúfame v to...“
Čo hovoríte na momentálnu situáciu?
„Nie je veľmi priaznivá. Nedávno som si spomenul, že som okolo Vianoc videl video z Číny, ako ľudia padali bezvládne na zem, mali vysoké horúčky... Ani vo sne by mi nenapadlo, že o tri mesiace to bude aj u nás. Snáď pomôžu všetky prijaté opatrenia k tomu, aby sa utlmilo šírenie nákazy a aby sme mohli všetci opäť normálne fungovať.“
Ako trávite čas?
„Od minulého víkendu som doma. Hneď ako som prišiel, tak som vypol od všetkých povinností. Navyše, bratovi sa narodil syn, tak bol čas, aby sme to oslávili. Okrem toho som pomáhal kamarátovi na stavbe.“
Tieto dni ste na chate. Chodíte tam často vo voľnom čase?
„Šiel som sem, lebo momentálne platia v krajine prísne opatrenia. Keďže sa chcem udržiavať v kondícii, sú tu ideálne podmienky. Môžem sa prebehnúť, potom príjemne zrelaxovať. Chata sa nachádza v Novohradských horách. Veľmi často sa sem počas roka nedostanem, preto keď je nejaká možnosť, rád sem prídem. Vždy si pospomínam na pekné zážitky z detstva.“
Vidíte na tomto období aj nejaké pozitíva?
„Neviem či pozitíva. Všade čítam, ako si máme užívať čas s rodinou. Ja to tak neberiem. Hoci som tri roky preč od rodiny a priateľov, vždy si na nich dokážem nájsť čas, keď mám voľnejšie obdobie. Pre mňa je možno jediným pozitívom, že si môžem dať ešte viac do poriadku operované koleno.“
Aké sú podľa vás vyhliadky, dohráme sezónu?
„Nie sú známe žiadne striktné termíny. Dnes som niekde čítal, že by sa mohli najvyššie súťaže začať hrať opäť na začiatku mája. Uvidíme, ako to napokon dopadne, určite to bude ovplyvnené momentálnou situáciou.“
Pociťujete v dôsledku pandémie neistotu, nebodaj paniku?
„Paniku ani nie. Skôr sa bojím o svoju rodinu a blízkych. Nechcem, aby nastali nejaké komplikácie. Našťastie, všetci okolo sa snažia dodržiavať bezpečnostné opatrenia, snáď zostaneme v poriadku.“
V Česku nariadila vláda celoplošnú karanténu. Čo to znamená v praxi?
„Môžete ísť len do práce alebo na nákupy, inak sa nemôžete zdržiavať mimo domova. Keď sa pohybujeme po verejných priestranstvách, všetci musíme povinne nosiť rúška. Toto sú asi najdôležitejšie opatrenia, ktoré pociťujeme v bežnom živote.“
V Českých Budejoviciach ste ako stopér ukázali, že viete dávať aj góly. Ako by ste sa charakterizovali? Aký preferujete štýl futbalu?
„Asi ako každý, ani ja sa nerád charakterizujem, na to sú iní ľudia. Vždy odo mňa tréneri vyžadovali, aby som dirigoval obranu a hráčov pred sebou. Mám rád kombinačný futbal. V Skalici si ho budem môcť užiť dosýta, o čom som sa presvedčil už od prvého dňa, čo som tu.“
Okrem Popradu a Podbrezovej ste pôsobili v Rudolfove, Českých Budejoviciach a Táborsku. Čo považujete za zlomové momenty, keď ste uprednostnili futbal pred iným civilným zamestnaním?
„Som odchovancom Rudolfova, v Českých Budejoviciach som pôsobil tri roky v mládežníckych kategóriách, potom som šiel späť do Rudolfova. Najzlomovejším momentom pre mňa bolo, keď som šiel hrať do Táborska dorasteneckú ligu, ale napokon som sa prebojoval do mužského futbalu. Vybojoval som si prvú zmluvu a odvtedy som už nad ničím iným nepremýšľal.“