100 ROKOV SKALICKÉHO FUTBALU | Pavol Ferenčák pracoval aj za piatich
Okolo skalického športu sa Pavol Ferenčák (1927 - 1976) pohyboval dlhé roky. Najskôr ako aktívny futbalista, potom ako okresný predseda TJ Sokol a správca futbalového a hokejového štadióna. Jeho životná púť sa však skončila tragicky.
„Otec hrával futbal ešte na starom ihrisku na Trávnikoch. Keď mal svadbu, tak hrala Skalica majstrovský zápas. Hovorí sa, že si prišli spoluhráči po neho, dal dva góly a vrátil sa späť na svadbu,“ začal spomínať na svojho otca Igor Ferenčák: „Športové dianie v tom období bolo takpovediac na jeho bedrách. Čo sa vtedy v športovom areáli vybavilo a vybudovalo, za tým všetkým stál.“
So samotnou výstavbou všešportového areálu sa spája v súvislosti s Pavlom Ferenčákom zaujímavá príhoda. „Projekt bol vytvorený niekedy na začiatku 60. rokov. Otcovi vraj povedali: ‘zaber taký veľký priestor, aký uznáš za vhodné´. Vraj preto kráčal pred traktorom a ako daný areál vtedy obišiel, tak stojí až doteraz. Reálne to tak asi nebolo, určite musel mať vytýčené nejaké okrajové body, ale vždy sa na tom pri spomienke na otca pousmejem.“
Foto: Pavol Ferenčák, horný rad, tretí zľava.
Okrem vyššie zmienených pracovných pozícií robil Pavol Ferenčák v Zlatníckej doline aj chatára. „Ako je teraz chata Amor, tak vedľa mala chatu telovýchovná jednota. Rodičia tam robili v lete chatárov. Futbalisti a hokejisti tam chodili na sústredenia. Údajne si otec tú chatu zobral pod patronát kvôli mne, aby som mohol byť častejšie na čerstvom vzduchu. V detstve som mal totiž silnú astmu. Potom som sa z toho aj s pomocou rodičov dostal,“ skonštatoval Igor.
Aktívna činnosť pána Ferenčáka neunikla pozornosti ani vtedajšiemu československému prezidentovi: „Gustáv Husák ho pozval na hrad. Keďže sa vtedy peniaze nedávali, od prezidenta dostal diplom za prínos v telovýchove.“ O jeho intenzívnom pracovnom nasadení povedal syn Igor toto: „Mal toho toľko, že keď zomrel, tak si jeho agendu podelili asi piati ľudia. Bol extrémne vyťažený. V Grafobale bol hlavným energetikom, okrem toho mestským poslancom, správcom letného a zimného štadióna, predsedom telovýchovnej jednoty... Kamarátom zvykol hovoriť, ako sa majú otvárať dvere, keď chcú niečo vybaviť. Vraj kolenom, lebo v jednej ruke majú mať demižón a v druhej trdelník. Takto chodil po úradoch a čo bolo treba, to vybavoval.“
Foto: Pavol Ferenčák v družnej debate s Jankom Blahom.
Pobývať na tomto svete nebolo dopriate Pavlovi Ferenčákovi ani 50 rokov. „V októbri 1976 šiel aj s pánom Majdanom do Banskej Bystrice pre nože na rolbu. V sobotu sa hral majstrovský zápas, nové nože potrebovali na to, aby mohli zbrúsiť ľad. Cestou mali autonehodu, na následky ktorej otec zomrel. Mal som vtedy jedenásť rokov,“ pridal smutnú spomienku Igor Ferenčák: „Zopár rokov sa na jeho počesť hrával futbalový memoriál. Potom to ustalo, asi neboli ľudia, ktorí by sa toho chytili. Pamätám si, že nás vždy pozvali, s mamkou sme prišli ako čestní hostia. Otec doslova položil život pre skalický šport a jeho rozvoj. No, zdá sa mi, ako keby sa na neho zabudlo. Pekné gesto by bolo, keby napríklad futbalový alebo hokejový štadión niesol jeho meno. Na zimnom štadióne sú vyvesené podobnizne ľudí, kotrí sa významne podieľali na rozvoji skalického športu. Mne tam však chýba otcovo meno...“
Napriek skorému odchodu sa zapísal Pavol Ferenčák do histórie nášho klubu zlatými písmenami. „Prajem skalickému futbalu úspechy, aby sa mu darilo a aby pokračovala dlhoročná tradícia aj naďalej,“ zaželal nášmu klubu k 100. výročiu Igor Ferenčák.
„Otec hrával futbal ešte na starom ihrisku na Trávnikoch. Keď mal svadbu, tak hrala Skalica majstrovský zápas. Hovorí sa, že si prišli spoluhráči po neho, dal dva góly a vrátil sa späť na svadbu,“ začal spomínať na svojho otca Igor Ferenčák: „Športové dianie v tom období bolo takpovediac na jeho bedrách. Čo sa vtedy v športovom areáli vybavilo a vybudovalo, za tým všetkým stál.“
So samotnou výstavbou všešportového areálu sa spája v súvislosti s Pavlom Ferenčákom zaujímavá príhoda. „Projekt bol vytvorený niekedy na začiatku 60. rokov. Otcovi vraj povedali: ‘zaber taký veľký priestor, aký uznáš za vhodné´. Vraj preto kráčal pred traktorom a ako daný areál vtedy obišiel, tak stojí až doteraz. Reálne to tak asi nebolo, určite musel mať vytýčené nejaké okrajové body, ale vždy sa na tom pri spomienke na otca pousmejem.“
Foto: Pavol Ferenčák, horný rad, tretí zľava.
Okrem vyššie zmienených pracovných pozícií robil Pavol Ferenčák v Zlatníckej doline aj chatára. „Ako je teraz chata Amor, tak vedľa mala chatu telovýchovná jednota. Rodičia tam robili v lete chatárov. Futbalisti a hokejisti tam chodili na sústredenia. Údajne si otec tú chatu zobral pod patronát kvôli mne, aby som mohol byť častejšie na čerstvom vzduchu. V detstve som mal totiž silnú astmu. Potom som sa z toho aj s pomocou rodičov dostal,“ skonštatoval Igor.
Aktívna činnosť pána Ferenčáka neunikla pozornosti ani vtedajšiemu československému prezidentovi: „Gustáv Husák ho pozval na hrad. Keďže sa vtedy peniaze nedávali, od prezidenta dostal diplom za prínos v telovýchove.“ O jeho intenzívnom pracovnom nasadení povedal syn Igor toto: „Mal toho toľko, že keď zomrel, tak si jeho agendu podelili asi piati ľudia. Bol extrémne vyťažený. V Grafobale bol hlavným energetikom, okrem toho mestským poslancom, správcom letného a zimného štadióna, predsedom telovýchovnej jednoty... Kamarátom zvykol hovoriť, ako sa majú otvárať dvere, keď chcú niečo vybaviť. Vraj kolenom, lebo v jednej ruke majú mať demižón a v druhej trdelník. Takto chodil po úradoch a čo bolo treba, to vybavoval.“
Foto: Pavol Ferenčák v družnej debate s Jankom Blahom.
Pobývať na tomto svete nebolo dopriate Pavlovi Ferenčákovi ani 50 rokov. „V októbri 1976 šiel aj s pánom Majdanom do Banskej Bystrice pre nože na rolbu. V sobotu sa hral majstrovský zápas, nové nože potrebovali na to, aby mohli zbrúsiť ľad. Cestou mali autonehodu, na následky ktorej otec zomrel. Mal som vtedy jedenásť rokov,“ pridal smutnú spomienku Igor Ferenčák: „Zopár rokov sa na jeho počesť hrával futbalový memoriál. Potom to ustalo, asi neboli ľudia, ktorí by sa toho chytili. Pamätám si, že nás vždy pozvali, s mamkou sme prišli ako čestní hostia. Otec doslova položil život pre skalický šport a jeho rozvoj. No, zdá sa mi, ako keby sa na neho zabudlo. Pekné gesto by bolo, keby napríklad futbalový alebo hokejový štadión niesol jeho meno. Na zimnom štadióne sú vyvesené podobnizne ľudí, kotrí sa významne podieľali na rozvoji skalického športu. Mne tam však chýba otcovo meno...“
Napriek skorému odchodu sa zapísal Pavol Ferenčák do histórie nášho klubu zlatými písmenami. „Prajem skalickému futbalu úspechy, aby sa mu darilo a aby pokračovala dlhoročná tradícia aj naďalej,“ zaželal nášmu klubu k 100. výročiu Igor Ferenčák.